Wlachovský, Kollár, Mišík: ako sa robia rozhodnutia, ktorých dôsledky žijeme — diskusia v Brne 6. mája

Tri perspektívy z prvej ruky priniesli Miroslav Wlachovský (GLOBSEC, bývalý minister zahraničných vecí), Miroslav Kollár (KOM, bývalý primátor Hlohovca) a Matej Mišík (HEPII MUNI, bývalý generálny riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz MZ SR) — diplomacia a bezpečnosť, samospráva, zdravotníctvo. Všetkých troch spája, že v minulosti stáli vo vnútri rozhodovacieho procesu a dnes sa k nemu vyjadrujú ako odborníci zvonku. Podujatie sa konalo v rámci projektu Budúcnosť Slovenska študuje v ČR.

Kde a kedy Streda 6. mája 2026 · 17:00 – 19:00 · Kavárna Trojka · Dům pánů z Kunštátu · Dominikánská 9 · Brno

Rečníci Miroslav Wlachovský — Distinguished Fellow GLOBSEC. Bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (2023, vláda Ľudovíta Ódora). Kariérny diplomat s viac ako 25 rokmi v štátnej službe — veľvyslanec v Londýne (2011 – 2015) a Kodani (2018 – 2022), poradca premiérov Dzurindu, Hegera a Ódora. Od roku 2024 v GLOBSEC sa venuje hybridným hrozbám, strategickej komunikácii a postaveniu Slovenska v meniacom sa medzinárodnom prostredí.

Miroslav Kollár — riaditeľ Komunálneho výskumného a poradenského centra (KOM), člen Advisory Board FSF. Bývalý primátor Hlohovca (2014 – 2022), poslanec NR SR (2020 – 2023), predseda Rady RTVS, viceprezident Únie miest Slovenska. Z politiky odišiel v roku 2023 s tým, že komunálna správa bola najproduktívnejšie obdobie jeho života.

Matej Mišík — zdravotnícky ekonóm, PhD researcher na Health Economics, Policy and Innovation Institute (HEPII) Masarykovej univerzity. Konzultant WHO pre kapitálové investície v ukrajinskom zdravotníctve. V rokoch 2020 – 2024 generálny riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na MZ SR — viedol návrh a implementáciu COVID Automatu. Absolvent Tilburg University (MSc, Health Economics).

Čo zaznelo

Diskusiu otvoril Miroslav Wlachovský zarámcovaním zmenenej medzinárodnej situácie. Začal aforistickým postrehom, že premiér Fico ide do Moskvy znova — a hoci sa tým môže zdať, že sa veľa nezmenilo, v skutočnosti sa zmenilo zásadne mnoho. Pri 22. výročí vstupu Slovenska do EÚ tvrdil, že členstvo v Únii je dnes pre nás možno ešte dôležitejšie než v čase, keď sme sa do nej tak veľmi snažili dostať — práve pre zhoršenú medzinárodnú situáciu. Pripomenul, že Rusko je jedinou krajinou v 21. storočí, ktorá rozšírila svoje teritórium, že na európskom kontinente prebieha už piaty rok najväčšia vojna od druhej svetovej vojny a že Putinov režim sa netají ambíciou obnoviť aspoň Sovietsky zväz. Slovensko podľa neho patrí medzi najzraniteľnejšie krajiny voči ruským hybridným operáciám — práve preto, že sme dlhodobo zanedbali budovanie celkovej odolnosti, nielen armády. Druhý vektor tlaku na EÚ identifikoval paradoxne na západe: druhá Trumpova administratíva s biznisovým prístupom niečo za niečo, požiadavka na vyčlenenie Grónska z Dánskeho kráľovstva ako kedysi nepredstaviteľná epizóda medzi spojencami a Vanceov mníchovský prejav, ktorého hlavný odkaz podľa Wlachovského bol nesiahajte na našich technologických gigantov. Ako najefektívnejší vzor reakcie middle powers uviedol Kanadu Marka Carneyho — vrátane jeho davoského prejavu s citáciou Václava Havla a kanadského preorientovania obchodu od USA. Spomenul aj nedávne stretnutie Európskeho politického spoločenstva v Jerevane ako významný diplomatický signál voči Rusku. Záverečné varovanie smerovalo voči narácii o „zlyhaní EÚ" — výslovne zmienil výroky Tibora Gašpara po návrate z Moskvy o tom, že máme byť pripravení na možný koniec Únie. Wlachovský to uzavrel obrazom: nesmieme vyliať z vaničky s vodou aj dieťa.

Miroslav Kollár sa pod titulom Dlhová brzda pre samosprávy — rozhodnutia o nás bez nás venoval mýtu o zadlžených slovenských samosprávach. Z dát ukázal opačný obraz: celkový dlh samospráv sa pohybuje na úrovni 2,0 – 2,5 mld. € (≈ 1,7 – 2,0 % HDP), pričom slovenský verejný dlh je rádovo 84 mld. €. Samosprávy teda predstavujú marginálny podiel. Miestna samospráva — mestá a obce — má dlh 1,3 – 1,7 mld. € (1,1 – 1,4 % HDP), priemernú zadlženosť okolo 20 – 25 % bežných príjmov a finančné zdravie skôr stabilné než kritické. Regionálna samospráva (VÚC) je ešte nižšie — 0,6 – 0,9 mld. €. V medzinárodnom porovnaní sú slovenské samosprávy medzi najmenej zadlženými v EÚ: Česko 3 – 4 % HDP, Poľsko 6 – 8 %, Nemecko 7 – 9 %, priemer Únie okolo 6 %. Slovenské dlhové limity (max. 60 % bežných príjmov, splátkový limit 25 %) patria medzi najprísnejšie v EÚ a reálne bránia rozbehnutiu dlhu. Záver Kollára bol kontraintuitívny, ale dátami podložený: nižší dlh neznamená lepší stav. Krajiny ako Nemecko majú vyššiu zadlženosť samospráv, no aj vyššie príjmy, väčšie kompetencie a väčšie investície. Slovensko má nízky dlh — a zároveň nižšiu investičnú kapacitu. Kľúčový problém podľa neho dnes nie je výška dlhu, ale nepomer medzi rastúcimi výdavkami a nedostatočnými príjmami. A keď sa o dlhovej brzde rozhoduje bez samospráv, sú to rozhodnutia o nás bez nás.

Matej Mišík predstavil slovenské zdravotníctvo cez tri čísla, ktoré podľa neho určujú nasledujúcu dekádu: do zdravotníctva ide ročne približne 8 % HDP (asi 9 mld. € — zhruba toľko ako obrana, polícia, informatizácia, kultúra, šport a zahraničné veci dovedna); do roku 2036 vzrastie počet ľudí nad 65 rokov o 23 %, zatiaľ čo produktívna populácia poklesne o 6 % (–200 tis.); stredná dĺžka života je o 3,1 roka kratšia ako priemer EÚ a odvrátiteľná úmrtnosť o 40 – 60 % vyššia. Pomenoval tri pasce, v ktorých sa systém cyklí: politická nestabilita (25 ministrov za 36 rokov, medián zotrvania vo funkcii 353 dní — približne 11,6 mesiaca; pre porovnanie český medián od roku 2000 je 481 dní), fragmentácia (zdravotníctvo, sociálne veci a financie sa nerozprávajú — pacient v dlhodobej starostlivosti prepadáva medzi rezortmi) a krátkodobé myslenie (žiadny viacročný rozpočet — plánujeme na 12 mesiacov pre systém s 30-ročným horizontom). Z osobnej skúsenosti pridal vlastnú štatistiku: za šesť rokov vedenia Inštitútu zdravotných analýz pri ňom prešlo sedem ministrov zdravotníctva. Hlavný argument: reforma nie je o lepšom ministrovi — reforma je prienikom problému, policy a politickej ochoty ísť s kožou na trh, pričom na systémové problémy je nevyhnutná infraštruktúra, ktorá ministra prežije. A najdôležitejšia téza: „reforma nezlyháva na technike, zlyháva na komunikácii". Estónci nemajú eHealth preto, že majú lepší kód, ale preto, že mu rozumejú a dôverujú inštitúciám. Mišík predstavil aj strategický rámec pre reformu zdravotníctva, na ktorom FSF pracuje, a uzavrel tromi výzvami pre publikum: byť informovaní klienti (pýtať sa ktorá konkrétna nemocnica? aké dáta?), pomôcť cez FSF premyslieť budúcnosť, a vážne zvážiť kariéru v štátnej správe a analytických jednotkách. „Reforma nezačína v ministerstve. Začína v okamihu, keď dosť ľudí prestane akceptovať tak to u nás chodí."

Tri pohľady sa stretli v jednom motíve: rozhodnutia, ktorých dôsledky neskôr žijeme, sa robia bez nás — bez verejnosti, bez odbornej obce, bez samospráv. A bez kontinuity, ktorá by jedného ministra prežila a vytvorila priestor pre ďalšieho.

Záznam celej diskusie je dostupný na našom YouTube kanáli - https://www.youtube.com/@FutureSlovakiaForum

Stránka podujatia → https://healthy-future.sk/brno/